Pred dvomi týždňami po priateľskom stretnutí s pánom arcibiskupom Stanislavom Zvolenským som napísal, že som vďačný za ochotu počúvať ma a že dúfam na pokračovanie dialógu. Dnes musím oznámiť, že popri dialógu prebiehalo aj cirkevno-právne konanie, ktoré začalo po zverejnení Výzvy Teologického fóra za obnovu cirkvi (ďalej len Výzvy TF), a pán arcibiskup sa rozhodol toto konanie doviesť do určitého riešenia. Dňa 21. mája 2012 ma úradným listom opätovne vyzval, aby som ukončil svoje členstvo v Teologickom fóre a verejným spôsobom sa zriekol svojho súhlasu s Výzvou TF. Vo svojom liste aj presne opísal postup, ako to mám urobiť (mám ho požiadať, aby na webovej stránke Bratislavskej arcidiecézy uverejnil správu, že som sa zriekol súhlasu s výzvou TF). Tiež pridal vetu, že ak tak neurobím, bude nútený zohľadniť predpis kán. 1371, bod 2. To je kánon Kódexu cirkevného práva, v ktorom sa píše: „Spravodlivým trestom má byť potrestaný, kto ináč Apoštolskú stolicu, ordinára alebo predstaveného, keď zákonne prikazujú alebo zakazujú, neposlúcha a po napomenutí zotrváva v neposlušnosti.“
Keďže momentálne naši cirkevní predstavení neprijímajú moje (naše) argumenty a výkon kňazského povolania v mojom prípade viažu na kroky, ktoré som vyššie uviedol, musel som pánovi arcibiskupovi odpovedať týmto textom: „Vaša Excelencia, vážený pán arcibiskup! Na základe Vášho listu č. 2095/2012 z 21. 05. 2012 a Vašej žiadosti oznamujem, že môžete na webovej stránke Bratislavskej arcidiecézy uverejniť správu, že som Vás požiadal o zverejnenie môjho zrieknutia sa súhlasu s výzvou Teologického fóra. Ukončujem členstvo v Teologickom fóre.“
Keď sa pán arcibiskup rozhodol pre cirkevno-právne riešenie, postavil ma pred dve možnosti. Buď neposlúchnem, a tak potvrdím, že sa so mnou nedá spolupracovať a že nepatrím do kňazskej služby. Alebo poslúchnem a zostane otvorené, čo bude nasledovať. Pán arcibiskup v osobnom rozhovore potvrdil, že všetky témy Výzvy TF sú dôležité. Zároveň si myslí, že Výzva obsahuje nesprávnu náuku o sviatostiach a disciplíne vysluhovania sviatostí. Táto jeho mienka je pre mňa a ľudí, ktorým záleží na témach Výzvy, tiež výzvou – k tomu, aby sme dôležité témy Výzvy TF a náš prístup precizovali. Z istého pohľadu môžeme brať celý proces, ktorý sa spustil, ako dialektický proces v Heglovom duchu, kde súboj tézy a antitézy vedie ku konklúzii, ktorá je nová, ktorá prekračuje pôvodnú tézu i antitézu. Týmto spôsobom odvoláva pôvodne tvrdenia – ich rozvíjaním a vylepšovaním.
V známej prednáške v Regensburgu z 12. 9. 2006, ktorá kedysi vzbudila toľko vášní najmä medzi moslimami, pápež Benedikt XVI. odmietol násilie pri zvestovaní náboženskej viery a výslovne povedal, že len to zvestovanie viery je správne, ktoré sa usiluje o získanie rozumu a srdca svojho poslucháča či protivníka: „Viera je plodom duše, nie tela. Kto chce teda niekoho priviesť k viere, potrebuje schopnosť byť dobrým rečníkom a správne uvažovať, ale nie násilie a hrozby... Na to, aby sme presvedčili rozumnú dušu, nepotrebujeme silnú ruku ani nástroje, ktorými možno udrieť, ani nijaké iné z prostriedkov, ktorými možno niekomu pohroziť smrťou.“ Zjavne tento prístup neplatí len pre zvestovanie viery (správnej náuky) cudzím, ale aj vlastným. Nech to patrí k ďalším záväzkom členov a sympatizantov TF voči sebe samým: Svojou rečou, svojím myslením a konaním hlásať, čomu veríme a v čom vidíme živú budúcnosť katolíckej cirkvi.
V r. 2011 po prejavoch veľkej nespokojnosti s tým, aká je a kam smeruje katolícka cirkev, iniciovali nemeckí biskupi viacročný proces dialógu. V tomto duchu aj dali heslo 98. ročníku zjazdu nemeckých katolíkov (Katholikentag sa konal 16.-20. 5. 2012 v Mannheime): „Einen neuen Aufbruch wagen“ (odvážiť sa na nový začiatok). V tomto procese dialógu treba sa podľa plánu nemeckých biskupov venovať trom tematickým okruhom: Spoločná zodpovednosť všetkých pokrstených v cirkvi (participatio), milosrdné zachádzanie s nalomenými životnými príbehmi (compassio) a komunikačná schopnosť cirkvi (communicatio). V úvodníku jezuitského časopisu Stimmen der Zeit z mája 2012 Andreas R. Battlog SJ, šéfredaktor a vydavateľ, zhŕňa takto podstatu celej problematiky: „Dnešná komplexnosť cirkvi a sveta jednoducho viac nedovoľuje, aby sme raz a navždy mali ako platnú len jednu jedinú možnú odpoveď na otázky, ktoré sa často veľmi rozlične predkladajú na jednotlivých kontinentoch. Bdelí kresťania dneška si už dnes nenechajú nasadiť košík na ústa. Nezamieňajú si však mnohí lojalitu za slepú poslušnosť? Spoluúčasť vytvára identifikáciu: Kde sa tzv. jednoduchí veriaci nezúčastňujú na procesoch rozhodovania (participatio), síce môžu cítiť i trpieť s cirkvou (compassio), ale svoju možnosť komunikovať musia vidieť ako spochybnenú (communicatio)."
Katolíci na Slovensku majú mierne iné historické skúsenosti ako katolíci z krajín, kde po druhej svetovej vojne vládla demokracia a v cirkvi sa prejavil duch II. vatikánskeho koncilu. Nemyslím si však, že tie rozdiely sú také veľké, aby sme nerozumeli, o čo dnes v katolíckej cirkvi ide a čo znamená skutočné participatio, compassio a communicatio. Chcem si to nielen myslieť, chcem pre to aj naďalej niečo vykonať.