Opis udalostí Veľkej noci pôsobí ako opis neočakávaných udalostí. Až keď apoštoli pochopili, že to, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským v Jeruzaleme na veľkonočné sviatky, sa nestalo ako prirodzený sled udalosti, ale ako dar, ako dar Boží pre Ježiša a rovnako aj pre nich, až potom boli schopní si rozpomenúť na to, čo im už predtým hovoril.
Kto z nás by nechcel byť obdarovaný? Kto z nás by netúžil aspoň v kútiku srdca prežívať krásny pocit z obdarovania, z tušenia, že je tu predsa niekto, kto napriek všetkému (aj môjmu, nášmu zlyhaniu) má ma rád, že je tu niekto, kto napriek všetkému sa aj pre mňa obetuje, a to dokonca nezištne. V takejto základnej atmosfére vnútorného rozpoloženia je možné sa pokúsiť pomaličky, každoročne približovať sa k udalostiam Veľkej noci, ktoré sa stali s Ježišom Nazaretským. Každý rok môžeme s úžitkom sláviť tieto udalosti, lebo každý rok sme tak trocha iní, múdrejší, skúsenejší, možno i sklamanejší, doráňanejší, a aj pre tieto naše skúsenosti aspoň o čosi lepšie môžeme pochopiť to, čo sa na Veľkú noc vlastne v Jeruzaleme stalo. Z tohto lepšieho pochopenia aj lepšie pochopíme Ježišovo slovo i jeho skutky, jeho samého (jeho ducha), aby sme lepšie porozumeli i sami sebe, sebe navzájom.
Apoštoli premožení týmito udalosťami ich pochopili tak, že v ich závažnosti si ich nevládali nechať len pre seba. Tie udalosti boli pre nich také mocné, že či už chceli alebo nie, museli o nich hovoriť. Tieto udalosti tak zmenili ich doterajší život, že ich prostredie začalo vnímať ako nových, zmenených ľudí. Keď sa budeme snažiť v Ježišovom duchu aj my žiť a riešiť svoje každodenné veci, tak aj my budeme môcť zažívať, že to, čo sa stalo na Veľkú noc v Jeruzaleme, môže sa stávať aj v našom živote, v našej rodine a spoločnosti. Každý človek hľadá pekný, dobrý život. Aj keď sa to vždy nepodarí, aj keď pri hľadaní kráča za nesprávnou predstavou. Predsa, tak či onak neprestávame rozmýšľať ako to dosiahnuť. Apoštoli uverili, začali tušiť, že pomocou toho, o čom hovoril Kristus, by to mohlo ísť. Ale keď ho uvideli na kríži, prepadli sklamaniu nad svojimi nádejami. Z biblických záznamov možno cítiť prekvapenie a pomaly sa rodiace tušenie, že všetko vlastne len začína. Tam, kde sa prežíval koniec, tam sa bez ich zásluhy rodil nový začiatok. Kristovo zmŕtvychvstanie nebolo jeho prinavrátením do pôvodného života. Dostal ako dar nový život, celkom nový, ale predsa to bol jeho život.
Všetky opisy týchto udalostí nesú v sebe otvorenosť celého Kristovho príbehu a vďaka práve tejto jeho otvorenosti ide dejinami ďalej a ďalej, až do našich dní, a dokonca cez naše srdcia až do našich životov. Keď sa nám podarí túto niť, ťahajúcu sa od týchto udalostí z Jeruzalema, zakotviť do našej túžby, aby sme svoj život neprežili hocijako, tak sa aj nám ukáže aktuálna súvislosť medzi tými udalosťami z Jeruzalema a naším životom. Ak sa v Ježišovom duchu odvážime riešiť všedné i nevšedné udalosti nášho života, tak môžeme dospieť k zaujímavému poznaniu: keď budeme mať pocit, že sme na konci, že už to nejde ďalej, že už sa náš život neuberá podľa našich predstáv a nádejí, spomenieme si, ako podobnú situáciu prežívali apoštoli na Veľkú noc. Keď si mysleli, že je už všetkému koniec, práve pre túto skúsenosť mohli prežiť, že s Kristom im to všetko zmysluplné v ich živote len začína.
Zaželajme si navzájom, aby sme aj my s Kristom vedeli očakávať nový začiatok, a to najmä vtedy, keď budeme mať sklon prepadnúť pokušeniu, že je pred nami už len koniec!