Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Zamyslenie nad slovom - 11.3.2012

3. pôstna nedeľa (B)
Jn 2,13-25
Autor: S. Sabol

Každý si vytvárame nejakú predstavu o druhom, a to nám umožňuje odhadovať jeho správanie i reakcie. Ale niekedy zažívame aj prekvapenie, keď človek ku ktorému už máme vytvorený vzťah, reagoval na niektorú situáciu celkom inak, ako sme predpokladali. Buď sme sa pomýlili v odhade alebo ten druhý sa zmenil, a to tak rýchlo, že sme to ani nezbadali.

Aj o Kristovi sme si vytvorili nejakú predstavu. Skôr hádam predstavu neprekonateľného dobráka, ktorý všetko vydrží, ktorý všetko znesie, na ktorého chrbte možno aj drevo rúbať. Ale ak sme dobre počúvali dnešné evanjelium, tak nás to mohlo aj prekvapiť. Ježiš s bičom v ruke, zapálený hnevom. Prečo toľko hnevu, prečo taká zmena, keď vedel pochopiť všetky ľudské slabosti?

Ježiša vnímali kresťania ako takého, ktorý im vedel pomôcť na ich vlastnej ceste priblíženia sa k Bohu i človeku i k sebe samému. Aj jeruzalemský chrám bol postavený na to, aby bol miestom, kde sa človek ľahšie priblíži k Bohu ukrytému v ľudskom vnútri ako v chráme. Ale v chráme, kde je to ako v maštali, od zápachu hnoja cez mékanie oviec a kôz až po búkanie býkov a kráv, tam sa ťažko hľadá Boh. Tam kde sa kupuje a predáva, kde sa vyjednáva o cene, tam nikdy nejde o to najcennejšie.

Aj nám dnes stoja v ceste objaviť Boha v sebe samom všelijaké prekážky. A nielen tie svetské, ktoré zdanlivo nemajú nič spoločné so svätým. Ale aj také sväté, čo má už len málo niečo spoločné s Božím. V tomto sa vyznať, v tomto  si urobiť poriadok, to je program na celý život. Úspech v takomto upratovaní je podmienený Ježišovým duchom v nás. Keď sa predsa len na toto podujmeme, buďme pripravení aj na prekvapenia, pri ktorých môžeme získavať i strácať.